Koncepce ústavu

Koncepcia rozvoja Ústavu pro klasickou archeologii v rokoch 2019 – 2021

doc. PhDr. Peter Pavúk, Ph.D.

Ústav pro klasickou archeologii FF UK v Prahe je aj po svojej vyše 100-ročnej existencii jednou z najdôležitejších inštitúcií v ČR špecializujúcich sa na obdobie antiky, predovšetkým na jej materiálnu podobu. Okrem najväčšej odborovej knižnice (vyše 15 000 zväzkov), obsahujúcej väčšinou jediný exemplár danej publikácie v krajine, spravuje ústav aj významnú historickú zbierku sadrových odliatkov antických sôch, zapísanú v Centrálnej evidencii zbierok MK ČR, ako aj zbierku originálov antických predmetov. Ako jedna z mála inštitúcií, tak v rámci FF UK, ako aj Českej republiky, realizuje/realizoval terénne výskumy na troch kontinentoch. Aktivity ústavu sa pritom opierajú o intenzívnu spoluprácu s domácimi aj zahraničnými partnerskými organizáciami.

Predkladanú koncepciu je potrebné vnímať ako dokument nadväzujúci na koncepcie predložené pre roky 2012–2015 a 2016–2018, ktorých rámcový zámer a postuláty platia aj naďalej. Zatiaľ čo prvé tri roky môjho pôsobenia kládli hlavný dôraz na formálnu stránku fungovania ústavu ako pedagogickej a vedecko-výskumnej inštitúcie, druhé obdobie bolo venované väčšmi obsahovým a kvalitatívnym aspektom. V nasledujúcom období by som rád akcentoval dlhodobo udržateľný rozvoj vedeckých projektov a väčšie prepojenie projektových aktivít ústavu s procesom výuky, a to na všetkých troch úrovniach štúdia.

Keďže ide v duchu súčasných predpisov o moje potenciálne posledné funkčné obdobie (Opatření děkana č. 14/2017), predložená koncepcia nebude predostierať požadovaný výhľad na ďalšie dva roky.

 

1  Zhrnutie výsledkov za uplynulé funkčné obdobie

Okrem uskutočňovania dlhodobej vízie toho, akým smerom by sa mal uberať vývoj ústavu tak pedagogicky, ako aj vedecky, som svoju úlohu ako vedúci základnej súčasti FF UK od počiatku videl aj vo vytváraní potrebného zázemia a infraštruktúry pre všetkých pracovníkov ústavu tak, aby naopak oni mohli naplno rozvinúť svoj potenciál. V tomto duchu došlo počas môjho druhého obdobia vo vedení ústavu k výraznej synergii všetkých zúčastnených a pri mnohých z nižšie uvedených výsledkov je spätne niekedy už zložité určiť, kto má na nich hlavnú zásluhu. Aj keď mnohé asi naozaj vyšli z mojej iniciatívy, ich dovedenie do úspešného konca bolo určite kolektívnym dielom viacerých z nás a rád by som to ako kolektívny úspech na tomto mieste aj prezentoval.

Organizácia chodu ústavu

  • Generačná obmena, rozšírenie pracovného kolektívu;
  • pokračovanie reorganizácie knižnice, získanie časti súkromnej knižnice prof. J. Bouzka, a príprava na prevzatie jej ďalších častí;
  • pokračovanie v retrokatalogizácii staršieho knižničného fondu;
  • presun časti fondu (výrazne staršie publikácie archiválneho charakteru) do externého knižničného skladu v snahe získať priestor pre nové akvizície;
  • systematické dohľadávanie starších tlačovín spred roka 1860;
  • ďalšia optimalizácia využitia (naďalej veľmi obmedzeného) priestoru a zlepšenie pracovných podmienok na ústave.

 Výučba

  • Otváranie bakalárskeho štúdia raz za dva roky s cieľom zvýšiť potenciál nových študentov;
  • zavedenie nového fixného dvojodboru geológia – klasická archeológia na základe medzifakultnej zmluvy s Prírodovedeckou fakultou UK;
  • implementácia novej (a zásadne zmenenej) NMgr. akreditácie;
  • reorganizácia systému bakalárskych, diplomových a doktorandských seminárov;
  • spustenie prednáškového cyklu Aktuálne otázky archeológie s bohatou medzinárodnou účasťou hostí;
  • etablovanie Teoreticko-metodologického seminára v spolupráci s ARUP AV ČR, v.v.i.;
  • úspešné predloženie novej štvorročnej doktorandskej akreditácie;
  • výrazný rozvoj účasti študentov ústavu na ERASMUS Plus mobility;
  • zahraničné exkurzie (Mníchov, Srbsko a Bulharsko, severné Taliansko)
  • zapojenie doktorandov do realizácie výuky;
  • vyhodnocovanie a zohľadňovanie študentských evaluácií;
  • účasť na programe Univerzita tretieho veku.

 Veda a výskum

  • Získanie viacerých vedeckých grantov: GAČR, NEURON, PRIMUS;
  • účasť v inštitucionálnych projektoch PROGRES a KREAS;
  • multidisciplinárny a interdisciplinárny prístup k riešeniu našich vedeckých projektov;
  • synergia v skúmaných témach – rôzne formy adaptácie v tzv. hraničných regiónoch;
  • zvyšujúca sa publikačná činnosť členov ústavu;
  • úspešné habilitačné konanie kol. Ladislava Stanča;
  • terénne projekty v Uzbekistane, Turecku, Bulharsku, Severnom Macedónsku a vo Francúzsku;
  • podpísanie rámcových dohôd s Archeologickým ústavom Bulharskej akadémie vied v Sofii (NAIM BAS), s Ústavom pre orientálnu a európsku archeológiu Rakúskej akadémie vied vo Viedni (OREA), s Termezskou štátnou univerzitou v Uzbekistane (TSU), s Národným archeologickým múzeom v Skopje (AMM), s Ústavom pravekej a stredovekej archeológie, Univerzitou Ludwiga-Maximiliana v Mníchove (LMU), s Archeologickým múzeom v Záhrebe (AMZ);
  • vydávanie časopisu Studia Hercynia v novej grafickej a obsahovej podobe, úspešne zavŕšený proces začlenenia časopisu do databázy ERIH Plus,
    https://studiahercynia.ff.cuni.cz/en/journal-2/;
  • organizácia a spoluorganizácia domácich a medzinárodných konferencií:
    • Vítr stepí, hradby oáz: Příspěvky k archeologii Střední Asie (27. 5. 2016, Praha);
    • Iron Age Southern Italy Seminar (23. 9. 2016, Praha),
    • Reinecke’s Heritage: Terminology, Chronology and Identity in Central Europe between 2300 and 1600 BC (12.–15. 6. 2017, Křtiny),
    • Towards Iron Ages: Southern Central Asia and Afghanistan in the Late Bronze and Early Iron Age (23. 6. 2017, Praha),
    • Perspectives on Balkan Archaeology II: Spheres of Interaction. Contacts and Relationships between the Balkans and Adjacent Regions in the Late Bronze / Iron Age (15. –17. 9. 2017, Belehrad),
    • Doba laténská ve střední Evropě (9. 5. 2018, Praha),
    • AFEAF: Mezinárodní konference Francouzské společnosti pro studium doby železné (10. –13. 5. 2018, Praha),
    • Alois Musil, antika a České země (2. 11. 2018, Praha),
    • Seen from Oxyartes´ Rock: Central Asia under and after Alexander (14. –16. 11. 2018, Praha);
  • pokračovanie v študentských konferenciách Perspektivy klasické archeologie, ktoré sa snažíme tematicky zamerať:
    • PeKla V: New Directions in Classical Archaeology (1. –2. 12. 2016),
    • PeKla VI: Resources : Power and Connectivity in the Ancient Mediterranean
      (11.–12. 12. 2017),
    • PeKla VII: Polemos – Bellum : Archaeology of Conflict in the Antiquity (6. –7. 12. 2018);
  • obhajoba doktorátov:
    • Lucilla Barresi: La distribuzione della ceramica geometrica daunia in Croazia e Slovenia, la sua influenza lungo la via dell’ambra per l’Europa Centrale,
    • Robert Frecer: Gerulata : The Lamps. Roman Lamps in a Provincial Context,
    • David Lužický: Mincovnictví období římské tetrarchie 284–312 n. l. : Organizace, nominály, ikonografie,
    • Helena Svobodová: Antické sklo na základě analýzy materiálu NM v Praze,
    • Zuzana Jamrichová: Možnosti využitia genderovej analýzy pri interpretácii
      žánrových scén na čierno- a červenofigúrovej keramike.

 Prezentácia

  • Prechod na novú fakultnú webovú platformu s oficiálnou stránkou ÚKARu: https://ukar.ff.cuni.cz/;
  • spustenie účtu Twitter: https://twitter.com/ICAR_Prague;
  • zintenzívnenie aktivít ústavu na Facebooku: https://www.facebook.com/KlasickaArcheologieFFUK/;
  • vytvorenie novej diskusnej skupiny HERMES, ktorá slúži na komunikáciu so širšou komunitou v odbore klasických štúdií, ale aj v rámci nej;
  • príprava a otvorenie dlhodobej výstavy Okouzleni antikou na štátnom zámku Duchcov, v spolupráci s NPU, príprava sezónnych výstav v dvojročných cykloch (Pozemské Afrodíty);
  • príprava revitalizácie dlhodobej expozície Antické umění v Hostinnom, príprava každoročných sezónnych výstav (Když mám tekutou révu… Kult Dionýsa v antickém Řecku, Ovídiove Metamorfózy, Alois Musil – Kněz mezi beduíny) – v spolupráci s mestom Hostinné;
  • práca s verejnosťou: Medzinárodný deň archeológie, Detská univerzita, prezentácie v médiách, Deň antiky, ArcheoBalkán.

 

2  Personálny rozvoj

Na ústave v súčasnosti pôsobí jeden emeritný profesor (J. Bouzek), traja docenti (J. Musil, P. Pavúk a L. Stančo), dvaja odborní asistenti (J. Kysela, M. Verčík), asistentka (P. Tušlová ), správkyňa zbierok na polovičný úväzok (L. Vacinová), tri vedecké pracovníčky na čiastočný úväzok (A. Augustinová, K. Jarošová a H. Tůmová) a sekretárka/knihovníčka (M. Tvrzová). Časť úväzkov je krytá z projektov (GAČR, PRIMUS a KREAS). Priemerný vek odborných pracovníkov je približne 40 rokov, čo z nás určite robí jeden z mladších tímov na fakulte. V tejto situácii nie sú akútne žiadne personálne zmeny, principiálne by však bolo vhodné, aby niekto z docentov postúpil ďalej, v zmysle menovacieho konania na profesora.

Externými vyučujúcimi pokrývame kurzy Antické tradice (2 kurzy), Přírodní vědy v archeologii, Antropologie (fyzická), Muzeologie, Antický šperk, Pozdní antika (2 kurzy). Prednášky externých vyučujúcich obohacujú ponuku pre študentov a rád by som ich udržal aj v budúcnosti. Nový rozmer nabrala zdieľaná výuka s Ústavem pro archeologii, kde sa snažíme o efektívne využitie našich síl a o zabránenie duplicít vo výučbe tam, kde to dáva zmysel. Pravidelne sa nám v poslednom čase darilo angažovať aj zahraničných prednášajúcich, ktorí kurzy odučili blokovou formou.

Rád by som pokračoval v zapájaní doktorandov do výuky, čo sa teraz deje tromi spôsobmi: vo forme celosemestrálnych kurzov, zdieľaných seminárov spolu s relevantným školiteľom a zdieľanou pravidelnou výukou povinných kurzov.

Aj naďalej treba zlepšovať spôsob komunikácie medzi zamestnancami ústavu, ako aj smerom k študentom, ale aj medzi študentmi samotnými. Pre rýchlu komunikáciu so študentmi sa osvedčila diskusná skupina Ariadne, pre menej formálnu sociálne siete. Na druhej strane sa do úzadia posunula komunikačná funkcia oficiálnych webových stránok ÚKARu.

 

3  Pedagogická činnosť

V uplynulých obdobiach sme pripravili novú akreditáciu Bc. a NMgr. štúdia, ktoré sme aj úspešne implementovali do života. Zatiaľ čo bakalárska akreditácia obsahovala len drobné zmeny, NMgr. akreditácia prišla s úplne novým systémom dvojkoľajnosti. Interakcia so študijným informačným systémom pripravila síce nejedno prekvapenie, nakoniec sme však prechod na novú formu úspešne zvládli. V tomto období nás bude, žiaľ, čakať re-akreditácia obidvoch programov, vzhľadom na nový, inštitucionálny spôsob akreditácií, ako aj vzhľadom na nový spôsob evaluácií študijných programov na úrovni rektorátu UK. Neplánujeme žiadne zásadné zmeny, nová akreditácia nám ale umožní doladiť niekoľko drobných nedostatkov, ktoré vyplynuli pri spustení nových akreditácií. Doktorandskú akreditáciu sme predložili už v rámci nového systému a tú už meniť nebude potrebné.

Prepojenie výuky s okolitými základnými súčasťami zaostáva aj naďalej za pôvodnými očakávaniami a zostáva stále deziderátom. Už tento rok sme začali ponúkať viaceré naše prednášky ako celofakultné a v tomto trende by sme radi pokračovali ďalej. Veľké očakávania máme od novozavedeného dvojodboru s geológiou, kde máme aktuálne študentov v druhom ročníku štúdia. Stojí za zváženie, či neotvoriť aj iné dvojodbory v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou UK.

Spolu s rozvojom programu ERASMUS sme na požiadanie fakulty začali ponúkať každý semester aspoň jeden kurz v angličtine, čo využívajú nielen študenti ERASMU, ale aj naši vlastní. V tomto období sa snažíme nájsť balans medzi  všeobecnejšími prednáškami pre širšie publikum aj z iných odborov a konkrétnejšími prednáškami, ktoré sú primárne určené pre našich študentov, aj keď v jazyku anglickom.

Stav, keď väčšina súčasných doktorandov na ústave pochádza z radov našich vlastných Bc. a NMgr. absolventov, naďalej nepovažujem za celkom uspokojivý a bol by som rád, keby by sa nám naším programom podarilo osloviť aj absolventov z iných škôl alebo aj z príbuzných odborov, čo by určite ústav obohatilo a prispelo by k jeho vedeckému potenciálu. S tým súvisí aj ďalšie skvalitňovanie tretieho stupňa vysokoškolského štúdia, s väčším dôrazom na doktorandský seminár a s ďalším rozvíjaním teoreticko-metodologického seminára. Regrutovanie vhodných nových študentov sa musí začať už v bakalárskom stupni a tu vítame fakultou novoorganizované stáže pre študentov stredných škôl, ktoré sa nám veľmi osvedčili a plánujeme v nich ďalej pokračovať.

V predchádzajúcom období zavedený prechod na dvojročnú rotáciu pri prijímaní na bakalárske štúdium sa nám nateraz osvedčil a rovnako ho chceme udržať. Je však nevyhnutné prijímať väčší počet uchádzačov, aby celkový počet študentov na ústave výrazne neklesol.

 

4  Vedecká činnosť

Priaznivé podmienky na fakulte, ako aj prijatie nových pracovníkov ústavu, viedlo k nebývalému rozmachu projektových aktivít. Týmto aktivitám sa bude treba naďalej intenzívne venovať a dôkladne plánovať ich ďalší rozvoj. Z rôznych dôvodov sa naše vedecké zameranie orientuje na zdanlivo „okrajové oblasti“ „vysokých civilizácií“. Aj keď je to v našom prípade možno skôr z núdze cnosť, je to napokon plne v súlade s najnovšími trendami v predmetnom bádaní. Práve na hraniciach so susednými civilizáciami totiž dochádza k zaujímavým adaptačným procesom a  v týchto oblastiach sa iniciujú zmeny. V tomto aspekte sa navzájom metodologicky obohacujeme a zároveň veľmi dobre napĺňame hlavnú tému projektu KREAS.

Okrem zahraničných terénnych projektov je stále aktuálna (a nedoriešená) potreba terénneho výskumu na území Českej republiky za účasti ústavu. Takýto prienik by bol kľúčový jednak v nadväznosti na lokálnu komunitu archeológov, jednak v rámci cieleného poskytovania výučby terénnej praxe našim študentom. Výskumný projekt by mohol byť zameraný na rímsko-provinciálne pamiatky, do úvahy by však prichádzal aj výskum vhodnej protohistorickej lokality či náleziska z doby laténskej. Naďalej si chceme udržať a rozvíjať členstvo ústavu v medzinárodných projektoch UNESCO a iných, ako napr. Corpus Vasorum Antiquorum (CVA), Corpus Speculorum Etruscorum (CSE), Corpus Signorum Imperii Romani (CSIR).

grantových schémach je väčšina členov ústavu zapojená do programu PROGRES (inštitucionálna podpora) a do projektu KREAS (štrukturálne fondy EU), pričom obidva budú trvať ďalších 4–5 rokov. Projekt NEURON L. Stanča sa realizoval v rokoch 2017 a 2018, projekt PRIMUS M. Verčíka končí v roku 2019. V obidvoch prípadoch sa ráta s ďalšou medzinárodnou spoluprácou, ktorá by mala vyústiť do podania projektu ERC. Môj vlastný projekt GAČR trvá do konca roka 2019, vzhľadom na momentálne vyťaženie budem však najprv potrebovať čas na vypublikovanie plánovaných výstupov. Pre všetkých členov ústavu tak vzniká záväzok, aby bol pred skončením projektu KREAS v roku 2022 ústav zabezpečený aj z iných, tzv. tretích zdrojov, resp. aby bol zaradený do plánovaného pokračovania KREASu v inej podobe.

Radi by sme sa aj naďalej podieľali na aktivitách Centra pro studium člověka a společnosti, jednej z výskumných osí FF UK. Vzhľadom na rozbeh OP VVV projektu KREAS bude jednako nutné  novodefinovať zameranie tohto centra, čo však nezáleží len na nás. S tým súvisí aj pôvodne plánované založenie a rozbehnutie činnosti „pracovných skupín“, ktoré sú bežnou praxou v prírodovedných odboroch, a ktoré považujem za prospešné aj v odboroch humanitných/spoločenských. Možným prvým krokom bolo vytvorenie seminára v spolupráci s Dr. J. Maříkovou-Kubkovou z ARUP AV ČR, v.v.i.. Istú nádej vidím v tomto ohľade v spolupráci súvisiacej s dvojodborom s geológiou.

Už počas minulých dvoch funkčných období som kládol dôraz na rozvíjanie spolupráce s vhodnými partnermi, tak doma, ako aj v zahraničí. Prirodzenú spoluprácu hľadáme u kolegov z Ústavu pro archeologii FF UK, s ktorými zdieľame časť výuky. Ohľadom výuky, ale aj vedeckej spolupráce už dlhodobo spolupracujeme s Českým egyptologickým ústavom FF UK, a podobná spolupráca sa črtá aj s Ústavom pro komparativní lingvistiku FF UK, najmä s novou assyrologickou akreditáciou. S Ústavom řeckých a latinských studií taktiež zdieľame časť výuky (aj keď tu je určite potenciál i na rozšírenie spolupráce) a nedávno sme spolu zorganizovali panelovú výstavu o Ovídiových Metamorfózach). Veľmi sľubne sa rozvíja spolupráca s Katedrou geologie na PriF UK, s ktorou nás spája aj už spomínaný nový dvojodbor. Tak nejak prirodzene spolupracujeme s Archeologickým oddelením Národního muzea a s Archeologickým ústavom AV ČR, v. v. i. Rôznorodé pracovné aktivity nás spájajú a katedrami a seminármi archeológie na univerzitách v Českých Budějoviciach, v Hradci Králové, v Olomouci a v Brne. V zahraničí aktívne spolupracujeme s kolegami z Viedne, Mníchova, Berlína, Tübingenu, Heidelbergu, Štrasburgu, Ríma, Atén, Istanbulu, Sofie, Skopje, Záhrebu a z iných miest.

 

5  Ďalšie oblasti rozvoja

Dlhodobo pálčivým problémom ostáva obmedzená priestorová kapacita ústavu. Ústav akútne potrebuje oddeliť študovňu od prednáškovej miestnosti, tak aby študenti mohli nerušene pracovať na seminárnych a záverečných prácach, čo je v súčasnsoti skoro nemožné. Preplnenosť priestorov sa podarilo čiastočne odľahčiť tým, že noví prváci na bakalársky stupeň sa prijímajú len raz za dva roky, čím klesol počet hodín, keď je študovňa obsadená prednáškami a seminármi.

Časopis Studia Hercynia, ktorý v roku 2016 oslávil svoje 20. výročie, predstavuje hlavný komunikačný kanál pre prezentáciu aktuálnych výsledkov terénnych výskumov ústavu, ale aj iných odborných prác. V roku 2015 prešlo vydávanie časopisu pod Vydavateľstvo FF UK, s čím súvisela celková zmena grafiky a generačná obmena editorského tímu. Časopis je digitálne plne dostupný (Open Access), vychádza dvakrát ročne a medzičasom je evidovaný v databázach DOAJ, CEJHS, EBSCO Host a ERIH Plus. Plánovaný je zápis do databázy SCOPUS a jeho pravidelná indexácia v L’Année philologique, Archäologische Bibliographie/Dyabola či NESTOR. Hlavným cieľom do ďalších rokov je udržať frekvenciu vydávania dvoch čísel za kalendárny rok, dosiahnuť vyšší podiel mimoústavných príspevkov, ideálne zahraničných. Pri neexistencii iného časopisu venovaného klasickej archeológii v ČR, ostávajú Studia Hercynia dôležité aj na prezentáciu našich vlastných výsledkov. S vydávaním časopisu súvisí aj pomerne široká výmena publikácií s desiatkami partnerov v zahraničí.

Toho roku sa podarilo vytvoriť aj novú webovú stránku ústavu, ktorá operuje v prostredí WordPress. Aktuálnym cieľom je doplnenie prezentácií našich projektov, ktoré sme úmyselne „nepreklopili“ zo starého webu, pretože je nutné ich poňať úplne nanovo a  dynamickejšie. Taktiež musíme vytvoriť anglickú mutáciu stránky. Nová stránka ústavu umožňuje výraznejšie zameranie na komunikáciu s verejnosťou, tak s laickou, ako aj s odbornou, na uchádzačov o štúdium a na základné informácie o ústave. Komunikácia so študentmi prebieha už prakticky výlučne prostredníctvom uzatvorenej diskusnej skupiny ARIADNE, a čiastočne cez Facebook. Spomenutá FB stránka v našom prípade zabezpečuje skôr kontakt s domácim publikom, ktorý sa odohráva v češtine a v slovenčine. Pre kontakt so zahraničným publikom bol zriadený twitterový účet, ktorého existencia sa zaujímavo rozvinula príchodom nového hovorcu FF UK Petra Kukala. S tým išiel ruka v ruke aj nárast záujmu z ČR a nutnosť prezentovať sa nielen v angličtine, ale aj v češtine. Tento koncept je ešte potrebné doladiť. Otvorenou zostáva otázka založenia účtu na Instagram-e, ktorý je momentálne asi najobľúbenejšou sociálnou sieťou medzi „násťročnými“, a teda aj našimi potenciálnymi uchádzačmi o štúdium.

 

Záver

Mojím hlavným cieľom je zabezpečiť ďalší všestranný rozvoj ústavu. V nasledujúcom období by som rád akcentoval dlhodobo udržateľný rozvoj vedeckých projektov a väčšie prepojenie týchto projektových aktivít ústavu s procesom výuky, a to na všetkých troch úrovniach štúdia. Hlavné ciele sa dajú zosumarizovať takto:

Organizácia chodu ústavu

  • Dokončenie interného prerozdelenia povinností súvisiacich s chodom ústavu;
  • príprava ústavu a jeho knižnice na potenciálny presun do nových priestorov.

Výučba

  • Nová inštitucionálna akreditácia, doladenie NMgr. výuky, rozvoj spolupráce s geológiou;
  • zvýšenie podielu cudzojazyčnej výuky;
  • väčšie využitie možností nového kampusu HYB.

Veda a výskum

  • Rozvinutie terénnych projektov v Bulharsku, v severnom Macedónsku, v Turecku, vo Francúzsku a v Uzbekistane, možný rozbeh projektov v Chorvátsku a v Grécku;
  • zvýšenie počtu a pomeru odborných článkov v indexovaných časopisoch.

Prezentácia

  • Zvýšený dôraz na prácu s verejnosťou a so školami;
  • otvorenie výstav v Kolíne a v Jílovom, obidve v roku 2019, ako aj veľkej výstavy v Prahe v roku 2021;
  • rozvoj internetovej prítomnosti.

 

Ústav pro klasickou archeologii má potenciál stať sa jedným z popredných pracovísk FF UK, o čo sa aj usilujem. Vývoj na ÚKARe, ale aj celkovo na FF UK, nám za posledné 2–3 roky otvoril doteraz nepoznané možnosti tak vedeckého a projektového rozvoja, ako aj výstavných a iných aktivít pre verejnosť. Zároveň však zisťujeme, že fyzicky narážame na hranice svojich možností, a samotný fakt, že môžeme a vieme, ešte nemusí nevyhnutne znamenať, že aj máme… Do budúcna preto pôjde aj o to, ako zabezpečiť rovnováhu našich aktivít a ako do nich vhodne zapojiť aj našich študentov.

Aj naďalej sa však budem snažiť o udržanie pedagogického a odborného profilu, ktorý pokrýva systematicky oblasť Grécka od doby bronzovej po neskorú antiku, oblasť starovekej Itálie od ranej doby železnej po neskorú antiku, archeológiu a umenie čiernomorskej oblasti a ďalších tzv. okrajových oblastí až po hranice Alexandrovej ríše, cielený výskum na poli kultúrnych vzťahov medzi Stredomorím a strednou Európou, a v neposlednej miere aj udržanie bádania antických tradícií v českom a stredoeurópskom umení a architektúre.

 

V Prahe 8. 12. 2018

 

Koncepce 2016 - 2018
Koncepce rozvoje pracoviště na léta 2016-2018 doc. PhDr. Peter Pavúk, Ph.D. Ústav pro klasickou archeologii FF UK v Praze sa ohliada na vyše 100-ročné dejiny svojej existencie. Tieto obsahovali tak obdobia rozmachu, hlavne do druhej svetovej vojny, ako aj útlmu. Zmeny po roku 1989 rozvoju odboru významne prospeli a ústav sa viac-menej kontinuálne od tej doby rozvíjal. Vo svojej povahe ide o hlavnú inštitúciu venujúcu sa klasickej archeológii v Českej republike, spravujúcu taktiež najväčšiu odborovú knižnicu (skoro 15 000 zväzkov), obsahujúcu väčšinou jediný exemplár danej publikácie v republike. Ako jedna z mála inštitúcií, ako v rámci FF UK, tak i Českej republiky, realizuje terénne výskumy na troch kontinentoch. Aktivity ústavu sa opierajú o intenzívnu spoluprácu s domácimi aj zahraničnými kolegami a partnerskými inštitúciami. Predkladanú koncepciu je potrebné vnímať ako dokument nadväzujúci na koncepciu pre roky 2012 – 2015, ktorá bola vo svojej podstate formulovaná všeobecnejšie a s dlhodobejším horizontom plnenia, a jej rámcový zámer a postuláty tak platia aj naďalej. Zatiaľ čo uplynulé tri roky boli zamerané hlavne na konsolidáciu situácie na ústave a dôraz sa kládol viac na formálnu stránku jeho fungovania, v nasledujúcom období by som sa chcel zamerať viac na stránku obsahovú a kvalitatívnu. 1  Zhrnutie výsledkov za uplynulé funkčné obdobie Akokoľvek bola predchádzajúca koncepcia hlavným smerom pre aktivity a ďalší rozvoj Ústavu pro klasickou archeologii v rokoch 2012 až 2015, k jej naplňovaniu a konkretizácii aktívne prispievali aj ostatní kolegovia a kolegyne na pracovisku. Organizácia chodu ústavu Zavedenie pravidelných pracovných porád; vytvorenie e-mailovej diskusnej skupiny pre lepšiu komunikáciu v rámci ústavu, t. j. medzi zamestnancami ústavu a študentmi; revízia a reorganizácia uloženia kníh v priestoroch ústavu a v knižnom sklade; dokončená konverzia internej databázy kníh ARCIS do fakultného systému ALEPH a pokračovanie v retrokatalogizácii; lepšie využitie (veľmi obmedzeného) priestoru a zlepšenie pracovných podmienok na ústave; reorganizácia výučby (pozri nižšie). Výučba Nová komplexná akreditácia Bc. a NMgr. štúdia; doladenie kreditovej verzie Ph.D. štúdia; podporovanie zahraničných exkurzií (Regensburg, Rím a stredná Itália, Grécko); naštartovanie študentskej mobility ERASMUS – potreba ďalšieho rozvoja ; zavedenie vnútorných recenzných procesov (poistenie kvality výsledkov) zameraných na plánované konferenčné príspevky doktorandov a študentov NMgr. štúdia, prezentované za účasti ostatných kolegov z radov pedagógov a študentov. Veda a výskum Pokračovanie terénnych výskumov v Bulharsku, Uzbekistane a v Egypte; zapojenie ústavu do nových projektov v Grécku a Turecku; výrazné zvýšenie počtu organizovaných a spoluorganizovaných konferencií: Crossroads II; Colloquium Augustum; Jan Bouzek a České země; Malé velké umění (I. Ondřejovej k 70. nar.); Contacts, Migrations and Climate Change; Hrozný and the Hittite : The First 100 years; ukotvenie tradície a graduálne zvýšenie kvality organizácie študentskej konferencie Perspektivy klasické archeologie, medzičasom IV. ročník (medzinárodná účasť, príspevky v anglickom jazyku); rozšírenie knižničného fondu (nákup početnej odbornej literatúry a získanie obsiahleho knižného daru); príprava prechodu časopisu Studia Hercynia na nový grafický layout a jeho zaradenie medzi časopisy vydávané FF UK. úspešná obhajoba ôsmich Ph.D. titulov a ďalšie tri tesne pred obhajobou, mnohé cudzojazyčne: V. Vaškaninová 2013: Umenie sz. Anatólie v achajmenovskej dobe a jeho vzťahy s gréckym a perzským umením; J. Kysela 2013: Les origines des oppida en Bohême: Le rôle de la Méditerranée et les processus d’urbanisation dans l’âge du Fer Européen; H. Tůmová 2013: Il commercio del marmo a Ravenna nella Tarda Antichità: i materiali del complesso di San Severo; I. Kocichová Havlíková2014: Významové roviny antického mýtu. Antická mytologická tématika v českém umění třicátých let 20. století; V. Klontza Jaklová 2014: Studie k historickým interpretacím pozdní doby bronzové v Egejdě; M. Čechová Jiroušková 2014: The Importance of the northern Black Sea for the Byzantine Empire in the 6th–10th centuries. Economic and military significance of the city of Cherson.; F. Gambacorta 2014: Late Roman Silver Coinage (from Arcadius and Honorius to the End of the 5th century AD); P. Belaňová 2015: Staroveký šperk Strednej Ázie a jeho vzťahy k umeniu šperkárov antického Stredomoria; R. Frecer 2016: The Economy of Roman Terracotta Lamps: production, trade and distribution of koiné types in provincial settings; D. Lužický: Mincovnictví období římské tetrarchie 284 – 312 n. l.: Organizace, Nominály, Ikonografie; L. Baressi: Distribution of Daunian pottery in Croatia and Slovenia, its influence along the Amber Route to Central Europe. Prezentácia Vytvorenie nového webu ústavu, ukar.ff.cuni.cz, tak českej, ako aj doteraz absentujúcej anglickej mutácie; vytvorenie špeciálnej sekcie prezentujúcej Ph.D. študentov; vytvorenie webu antika.ff.cuni.cz prezentujúceho univerzitnú zbierku sadrových odliatkov antických sôch v správe ústavu; snaha o zachovanie stálej expozície Umenie starého sveta v Paláci Kinských (neúspešne) vrátane organizácie sprievodných programov (prednáškový cyklus a komentované prehliadky pre všetky stupne vzdelávania); zavŕšenie procesu zápisu univerzitnej zbierky sadrových odliatkov antických sôch v správe Ústavu pro klasickou archeologii do Centrální evidence sbírek Ministerstva kultury ČR (ako druhá zbierka v rámci UK); rozvinutie vzťahov s Múzeom a Galerii v Hostinnom, tak ohľadom stálej expozície Antického sochárstva, ako aj sezónnych výstav; otvorenie expozície v Roudnici nad Labem; hľadanie nových priestorov pre druhú časť zbierky odliatkov a príprava novej stálej expozície na zámku Duchcov (v procese); podpora akcií pre verejnosť ako Rímsky deň a Medzinárodný deň archeológie. 2  Personálny rozvoj Ústav momentálne disponuje jedným emeritným profesorom (J. Bouzek), troma docentmi (J. Musil, I. Ondřejová [v penzijnom veku] a P. Pavúk), troma odbornými asistentmi (J. Kysela, L. Stančo a P. Titz), správkyňou zbierok (L. Vacinová) a sekretárkou/knihovníčkou (M. Tvrzová). V súlade s pôvodným projektom bola konkurzom obsadená pozícia odborného asistenta so špecializáciou na rímske umenie a archeológiu (Dr. Pavel Titz). Úväzok doc. I. Ondřejovej bol vzhľadom na už dôchodkový vek znížený na polovicu, čo umožnilo vytvorenie novej 50% pozície na archeológiu Itálie a západného Stredomoria, ako aj vzťahov medzi strednou Európou a Stredomorím, obsadenú mladým nádejným kolegom (Dr. Jan Kysela). O prednáškovú aktivitu doc. Ondřejovej má ústav eminentný záujem aj do budúcna. Prof. Bouzek, ktorý toho roku oslávil 80. narodeniny, sa v rámci svojich možností aj naďalej významne podieľa na chode ústavu a jeho projektových aktivitách. Externými vyučujúcimi pokrývame kurzy Antické tradice (2 kurzy), Přírodní vědy v archeologii, Antropologie (fyzická), Muzeologie, Antický šperk, Pozdní antika (2 kurzy). Prednášky externých vyučujúcich obohacujú ponuku pre študentov a rád by som ich udržal aj v budúcnosti, i keď sa budem snažiť o ich efektívnejšie využitie, napríklad zdieľaním s Ústavem pro archeologii. S ohľadom na nutnú priebežnú generačnú obmenu kolektívu výhľadovo počítam s väčším zaangažovaním práve končiacich doktorandov na aktivitách ústavu, ktorých nábor však – so zreteľom na finančné vyhliadky – bude musieť byť hradený z grantových zdrojov. Okrem odbornej a praktickej zručnosti sa bude klásť dôraz aj na zahraničnú skúsenosť nových uchádzačov. Vychádzajúc z výkazu činnosti zamestnancov za posledné tri roky budú aktualizované náplne práce, zhodnotí sa pomer pedagogickej, vedeckej a inej činnosti, ako aj ich kvalita. Pristúpi sa k podrobnejšiemu plánovaniu činnosti na jednotlivé akademické roky, aj s ohľadom na už prebiehajúce a plánované terénne výskumy a projekty, tak doma, ako aj v zahraničí. Aj naďalej treba zlepšovať spôsob komunikácie tak medzi zamestnancami ústavu, ako aj smerom k študentom, ale aj medzi študentmi samotnými. Pre rýchlu komunikáciu so študentmi sa osvedčila diskusná skupina Ariadne, pre menej formálnu sociálne siete. Táto funkcia oficiálnych webových stránok UKAR-u sa postupne dostáva do úzadia (pozri komentáre v poslednom bode). 3  Pedagogická činnosť V rokoch 2014 a 2015 sme kolektívne pripravili novú akreditáciu, tak na Bc. stupeň, ako aj na stupeň NMgr., v jednoodborovom aj v dvojodborovom študijnom programe. Zatiaľ čo pre bakalársky stupeň išlo skôr o doladenie už jestvujúcej akreditácie a o lepšie rozvrhnutie náplne rôznych seminárov a cvičení, nadväzujúci magisterský stupeň je postavený úplne nanovo. Zavádza dva rôzne bloky štúdia (grécky a rímsky) s cieľom umožniť väčšiu profiláciu študentov a zvýšiť výukovú ponuku ústavu. Je to pre nás do budúcna určite veľká výzva, keďže bude nutné pripraviť celú sériu nových špecializačných prednášok. Po minulé roky sme sa pokúsili dať možnosť motivovaným Ph.D. študentom viesť vlastné celosemestrálne kurzy. S výsledkom sme boli spokojní tak my vyučujúci, ako aj študenti, a radi by sme v tomto trende pokračovali (maximálne však jeden kurz za semester). Väčší dôraz sa bude musieť položiť aj na výučbu v anglickom jazyku. Stav, keď väčšina súčasných Ph.D. študentov na ústave pochádza z radov našich vlastných Bc. a NMgr. absolventov, nepovažujem za celkom uspokojivý a bol by som rád, ak by sa nám podarilo osloviť aj absolventov z iných škôl alebo aj z príbuzných odborov, čo by určite ústav obohatilo a prispelo by k jeho vedeckému potenciálu. V súčasnosti máme niekoľko študentov zo Slovenska, z Talianska a z Ukrajiny, perspektívou by však mala byť snaha o zvýšenie počtu doktorandov aj z ostatného zahraničia. S tým súvisí aj ďalšie skvalitňovanie Ph.D. štúdia, s väčším dôrazom na doktorandský seminár a so znovuzavedením teoreticko-metodologického seminára. Regrutovanie vhodných nových študentov sa musí začať už v bakalárskom stupni a tu vítame fakultnou novo organizované stáže pre študentov stredných škôl, ktoré sa nám veľmi osvedčili a mienime v nich ďalej pokračovať. Prepojenie výuky s okolitými základnými súčasťami zaostalo za pôvodnými očakávaniami a zostáva stále deziderátom. V budúcnosti sa budeme ako ústav snažiť poskytovať celofakultné prednášky. Za seriózne zváženie by stálo vytvorenie medziodborových programov spolu s prírodnými vedami, napríklad s geológiou alebo geografiou. Prvé rokovania sa už uskutočnili. Erasmus: Za posledné tri roky sa podarilo výrazne navýšiť pošty študentov zapojených so študentskej mobility. Tu by som rád vystupoval ešte aktívnejšie – v snahe umožniť vycestovanie výrazne vyššiemu počtu študentov! Ako užitočné sa ukazujú hlavne praxe, ktorých možnosti sa v rámci programu Erasmus Plus výrazne zjednodušili. Priestor na zlepšenie vidím vo sfére teaching mobility, ktorá je v súčasnosti prakticky nulová. Tak z našej strany smerom von, ako aj opačným smerom, a práve príchod zahraničných kolegov by bol veľmi prospešný. Zásadná nová zmena (momentálne implementovaná) je prechod na dvojročnú rotáciu. Pre bakalársky stupeň plánujeme otvárať štúdium len raz za dva roky a pre NMgr. stupeň síce každý rok, rotoval by ale grécky a rímsky modul. 4  Vedecká činnosť Jedným z hlavných cieľov by malo byť udržanie a dynamické rozvíjanie existujúcich zahraničných projektov. Projekty v Bulharsku a v Uzbekistane sa realizujú v závislosti na existencii finančnej podpory – niekedy intenzívnejšie, inokedy menej. Bude nutné zhodnotiť dlhodobejšiu udržateľnosť projektu v egyptskej Západnej púšti, ktorý bol v posledných rokoch znemožnený zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou v regióne. Principiálne by som bol ale rád, keby sa aj táto časť našich vedeckých aktivít udržala. Rád by som navyše zdôraznil potrebu nového dlhodobého terénneho výskumu na území Českej republiky (alebo južného Slovenska) za účasti ústavu. Takýto projekt je kľúčový jednak v nadväznosti na lokálnu komunitu archeológov, jednak v rámci cieleného poskytovania výučby terénnej praxe. Výskumný projekt by mal byť zameraný na rímsko-provinciálne pamiatky, do úvahy by prichádzal aj výskum vhodnej protohistorickej/laténskej lokality. Napriek aktívnej snahe mojej i ostatných kolegov o získanie grantových prostriedkov tak na poli domácich, ako aj medzinárodných grantových agentúr (GAČR, Horizon2020, HERA, Nórske fondy, NAKI II, NEURON, Gerda Henkel-Stiftung) sme boli doposiaľ neúspešní, čo vidím ako veľký dlh ústavu. Úspešnejší sme boli pri menších projektoch, či už akademických, alebo študentských (GAUK, VG FFUK, rozvojové projekty FF UK, INSTAP), a naďalej sa aktívne podieľame na riešení projektov PRVOUK. Perspektívne bude nutné aktívnejšie osloviť aj potenciálnych sponzorov. Toto vidím asi ako jednu z najväčších výziev najbližšieho obdobia. Vyvstala taktiež potreba previesť personálne členstvo ústavu v medzinárodných projektochUNESCO a iných, ako napr. Lexicon Iconographicum Mythologiae Classicae (LIMC), Cultus et Rituum Antiquorum (ThesCRA), Corpus Signorum Imperii Romani (CSIR), Corpus Vasorum Antiquorum (CVA), Corpus Speculorum Etruscorum (CSE), na neemeritných členov ústavu. Aj naďalej plánujeme organizovanie vedeckých konferencií, väčšinou medzinárodného charakteru, a tiež pokračovanie v študentskej konferencii Perspectives of Classical Archaeology. Formovanie „pracovných skupín“, ktoré je bežnou praxou vi prírodovedných odboroch, považujem za prospešné aj v odboroch humanitných. Takéto tímy by pozostávali z pracovníkov rôznych ZS fakulty, ktorí by síce riešili svoje samostatné projekty, no boli by zastrešení pod „veľkou“ nosnou témou konkrétnej skupiny. Prizvaní by mohli byť aj zamestnanci Akademie věd ČR. Spolupráca v rámci danej skupiny by sa napĺňala hlavne formou stretnutí (seminárov), kde by sa členovia skupiny navzájom informovali o svojich projektoch a aktivitách, no primárne by išlo o získanie feedbacku od kolegov z iných odborov. 5  Ďalšie oblasti rozvoja Dlhodobo pálčivým problémom ostáva obmedzená priestorová kapacita ústavu. Ústav akútne potrebuje oddeliť študovňu od prednáškovej miestnosti, tak aby študenti mohli nerušene pracovať na svojich seminárnych a záverečných prácach, čo je momentálne skoro nemožné. Aktívne sa budem snažiť v spolupráci s FFUK nájsť zatiaľ krátkodobé a strednodobé riešenie, keďže plánovaný presun do novej budovy je odložený na neurčito. Časopis Studia Hercynia, ktorý oslávi v roku 2016 svoje 20. výročie, predstavuje hlavný komunikačný kanál pre prezentáciu aktuálnych výsledkov terénnych výskumov ústavu, ale aj iných odborných prác. Formálna stránka časopisu zostala v podstate nezmenená od roku 1997, keď bolo periodikum založené prof. Bouzkom. V uplynulom období sa naskytla príležitosť prejsť s časopisom pod fakultné vydavateľstvo. Tejto príležitosti som sa rád chopil, keďže umožní kvalitatívny posun, tak po stránke formálnej, ako aj obsahovej. Hlavným cieľom do ďalších rokov je udržať frekvenciu vydávania dvoch čísel za kalendárny rok, dosiahnuť vyšší podiel mimoústavných príspevkov, ideálne zahraničných, a pokúsiť sa o zaradenie časopisu do databáz ERIH a SCOPUS. Treba si však tiež uvedomiť, že vzhľadom na neexistenciu iného časopisu venovaného klasickej archeológii v ČR, ostávajú Studia Hercynia dôležité hlavne na prezentáciu našich vlastných výsledkov. Rovnako by som rád zintenzívnil činnosť redakčnej rady. Poradná funkcia prof. Bouzka ako „otca zakladateľa“ ostane, samozrejme, zachovaná. S vydávaním časopisu súvisí aj pomerne široká výmena publikácií s desiatkami partnerov v zahraničí. Pri poslednej exkurzii do Grécka sa podarilo v Aténach navštíviť skoro všetkých tamojších partnerov a zaktualizovať stav. Existujúcu agendu bude potrebné previesť do elektronickej podoby a priebežne stále aktualizovať. Napriek tomu, že sa nám podarilo vytvoriť novú webovú stránku ústavu, ukazuje sa, že spolu s meniacou sa dobou stráca webová stránka ústavu svoju funkciu vo vnútroústavnej komunikácii a do budúcna bude zohrávať hlavnú úlohu najmä smerom von – pri kontakte s odbornou a laickou verejnosťou. Zmenenému účelu bude teraz potrebné prispôsobiť jej štruktúru a obsah. Adresátmi obsahu stránky musia byť najmä potenciálni uchádzači o štúdium a jej obsahom prezentácia odborných a popularizačných aktivít ústavu. Pri aktuálnej absencii stálej expozície antického/starovekého umenia, ktorá je dôsledkom zrušenia dlhodobej expozície v Paláci Kinských, by bolo vhodné prezentovať ústavné zbierky aspoň formou dočasných výstav, tak v Prahe, ako aj mimo nej, a to predovšetkým v spolupráci s Národním muzeem, ale aj s regionálnymi múzeami. Spoluprácu s NM (s Historickým muzeem i s Náprstkovým muzeem) považujem za kľúčovú, a to nielen v oblasti prezentácie, ale aj výučby a výskumu. Rovnako by som rád ďalej rozvíjal spoluprácu so všeobecne prospešnými a vzdelávacími inštitúciami. Ústav pro klasickou archeologii patrí v rámci FF UK určite medzi tzv. malé ústavy, ktoré boli pôvodne dokonca ešte menšie. Takéto ústavy boli často organizované okolo ústrednej osobnosti jediného profesora a mohli byť vedené trochu „rodinnejším“ spôsobom. Časy sa však výrazne zmenili a ukázalo sa, že aj malý kolektív, ktorý má však celý rad rozmanitých úloh, potrebuje na svoje fungovanie viac manažérsky prístup. Takýto spôsob riadenia vyžaduje aj presadzovaná koncepcia vedy, výskumu a prezentácie ústavu navonok, čo so sebou nesie jasne stanovené úlohy, ich kontrolu a zhodnocovanie výsledkov. Záver Mojím hlavným cieľom je zabezpečiť ďalší všestranný rozvoj ústavu. V nasledujúcom období by som sa chcel zamerať viac na stránku obsahovú a kvalitatívnu. Hlavné ciele sa dajú zosumarizovať takto: Organizácia chodu ústavu progres pri riešení problému priestorovej situácie ústavu; Výučba rozbehnúť dvojročné cykly Bc. štúdia, dokončiť transformáciu NMgr. stupňa a melioristicky pracovať na skvalitnení výučby (zahraniční vyučujúci, semináre v spolupracujúcich inštitúciách, podpora exkurzií, praxe a stáží); Veda a výskum podpora nového sľubného projektu v Uzbekistane, ďalší koncepčný rozvoj projektov v Bulharsku a v Egypte, rozbeh nového projektu, ideálne v Grécku alebo v Taliansku; Prezentácia v roku 2016 otvorenie novej stálej výstavy sadrových odliatkov antických sôch Okouzleni antikouna zámku v Duchcove, rekonštrukcia existujúcej expozície odliatkov v Hostinnom, príprava výstavy (v spolupráci s partnermi) antických originálov zo zbierky ústavu, pokračovanie v akciách pre laickú, zasvätenú a odbornú verejnosť. Ústav pro klasickou archeologii má potenciál stať sa jedným z popredných pracovísk FF UK, čo sa dá dosiahnuť tak vedeckým rozvojom jednotlivých pracovníkov, ako aj vytváraním podmienok pre tímovú prácu. Aj naďalej sa budem snažiť o udržanie pedagogického a odborného profilu, ktorý pokrýva systematicky oblasť Grécka od doby bronzovej až po neskorú antiku, oblasť starovekej Itálie od ranej doby železnej až po neskorú antiku, archeológiu a umenie čiernomorskej oblasti a ďalších tzv. okrajových oblastí až po hranice Alexandrovej ríše, cielený výskum na poli kultúrnych vzťahov medzi Stredomorím a strednou Európou, a v neposlednej miere aj udržanie bádania ohľadom antických tradícií v českom a stredoeurópskom umení a architektúre. V Prahe 20. 12. 2015
Úvod > O ústavu > Koncepce ústavu